Moje mesto
Mesto Zlaté Moravce - centrum Horného Požitavia malo dôležité postavenie už od doby začiatku formovania uhorského štátu. Dokazuje to tá skutočnosť, že samotné mesto Zlaté Moravce, ale i ďalšie osady v jeho blízkosti sa spomínajú už v Zoborskej listine z r. 1113, kde kráľ Koloman daroval niektoré majetky zoborskému kláštoru. Zlaté Moravce sa tu spomínajú ako villa Morowa. V okolí Zlatých Moraviec boli v tom čase široké dúbravy, spomína sa tu les sv. Hypolita pod Tribečom. Osídlenie Zl. Moraviec je však oveľa staršie, čo dokazujú archeologické objavy. Prvé stopy po pohybe človeka v tejto oblasti sú z mladého paeolitu, keď sa na naše územie dostali lovci mamutov. Dôležitosť zlatomoraveckého regiónu v dobe veľkomoravskej potvrdzuje aj nález zlatého pektorálneho kríža v Zlatých Moravciach. V blízkej obci v Čiernych Kľačanoch sa našli fragmenty pyxidy zo slonovej kosti, predpokladá sa, že to bola súčasť daru byzantského cisára Michala III. veľkomoravskému panovníkovi. Niektorí historici, ktorí sa zaoberali históriou tekovskej župy dávajú Zlaté Moravce aj do súvisu s listinou vojvodu Gejzu, neskôr uhorského kráľa z r. 1075, čo však zatiaľ nie je doložené. Mesto v minulosti veľmi trpelo od nájazdov kočovných kmeňov, či to už boli Tatari, alebo v 16. stor. Turci, ktorí naše mesto niekoľko krát vypálili a mnoho mladých ľudí odviedli do zajatia. Mesto v 17. stor. bolo hlavou domínia, ku ktorému patrilo 14 obcí. V 18. stor. sa Zlaté Moravce natrvalo stávajú sídlom tekovskej župy. Aj v čase najväčšieho národnostného útlaku, slovenskí politici stále počítali s Tekovom, ale hlavne so Zlatými Moravcami ako írečitým slovenským krajom. Vyplýva to najlepšie z Viedenského memoranda z r. 1861, kedy v „Návrhu na privilégium“ na slovenské okolie sa mesto uvádza medzi šestnástimi slovenskými okresmi ako dvanásty - zlatomoravecký a trvá až do roku 1960. Na základe zákona NR SR sa dňom 24. júla 1996 mesto stáva opäť sídlom okresu
Moja škola
Lesnícke vzdelávanie a jeho história je úzko spätá s Baníckou akadémiou a mestom Banská Štiavnica. Prvú prednášku z lesníctva tu predniesol dňa 12. Februára 1809 Dr. Henrik David Wilckens. Tento deň sa považuje za medzník v histórii odborného lesníckeho školstva. Myšlienka vzniku lesníckej katedry však siaha hlbšie do minulosti. Významný je rok 1770, kedy na odporúčanie panovníčky Márie Terézie vydala Dvorská komora pre mincovníctvo a baníctvo vo Viedni dekrét o vyplnení a systemizovaní Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Nariadila tu vytvoriť tretiu, banícku katedru, na ktorej sa malo vyučovať aj lesníctvo, čo znamená začiatok vyučovania lesníctva u nás (Urgela 1985). Tento predmet prednášal banský odborník Krištof Traugot Delius, po jeho odchode Tadeáš Peithner, neskôr Ján Anton Scopoli, Anton Rupprecht a Michal Patzier. Takéto vyučovanie lesníctva sa však ukázalo ako nedostatočné. 30 augusta 1807 vydal cisár František I. na základe návrhu Dvorskej komory vo Viedni nariadenie o vytvorení samostatného a verejného Lesníckeho ústavu pri Banskoštiavnickej Akadémii (Urgela 1992). Samotný ústav bol založený v januári 1808, kedy panovník nariadenie potvrdil a jeho zriadením pol poverený na základe konkurzu banský radca H.D. Wilckens – prvý profesor teoretickej a lesníckej výučby u nás. Wilckens po oboznámení sa so situáciou v stredoslovenských komorských a mestských lesoch, prehliadnutí baní a hút zostavil prvý učebný plán Lesníckeho ústavu. Všetky lesnícke predmety prednášal sám, iba niektoré technické predmety suploval asesor banského úradu Reichetzer, ktorý učil na baníckej akadémii (Vadas 1896). Podkladom pre vyučovanie lesníctva sa stal rukopisný záznam jeho prednášok v piatich zväzkoch Forstkunde (lesnícka náuka), v ktorých sa zaoberá prirodzenou a umelou obnovou drevín, pričom zdôrazňuje prirodzenú obnovu hlavných drevín buka, duba, smreka, jedle, borovice, smrekovca na základe clonného rubu. Wilckens pôsobil na škole 24 rokov. Počas svojho pôsobenia v r. 1814 získal pre Akadémiu les v oblasti Sklených Teplíc, ktorý sa stal školským polesím. Pre toto polesie vypracoval taxačný elaborát, ktorý taktiež sa stal podkladom pre výučbu študentov. Okrem pedagogickej činnosti sa venoval aj výskumu – išlo o zalesňovanie degradovaných pôd, aklimatizačné pokusy s domácimi rýchlorastúcimi a introdukovanými drevinami, spolupracoval s J.D. Matejovie, navrhol výrobu cukru z javorovej šťavy, v Sklených Tepliciach dal postaviť mlyn na mletie dubovej trieslovej kôry a vodnú pílu. Venoval sa otázkam výroby dreveného uhlia. Zomrel v r. 1832. Jeho prínos pre lesníctvo bol nenahraditeľný. (Na jeho počesť bola v r. 1957 pri príležitosti 150 výročia založenia Les. Ústavu odhalená pamätná tabuľa na stene Žemberovského domu v Banskej Štiavnici (tu odznela prvá prednáška z lesníctva)). Moje Záľuby Druhá svetová vojna je tak veľkolepé obdobie ako i smutné. Milióny ľudí prišlo o život kvôli šialenému plánu jedeného človeka.Adolf Hitler ktorého prezývali Fuhrer (vodca) bol nespokojný s niekdajšou situáciou v nemecku ktorá sa začala po podpísaní Versailskej zmluvy a začal pracovať na svojom veľkom pláne. V roku 1933 sa Hitler dostal k moci.Stál na čele svojej strany NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei). Všetko sa to začalo v roku 1.9. 1939 keď Nemecko zaútočilo na Poľsko. Dva štáty ktoré sa zaviazali poskytnúť Poľsku pomoc o dva dni neskôr 3.9. 1939 vypovedali Francúzsko a Veľká Británia vojnu Nemecku.Ich pomoc bola slabá a Poľsko padlo nacistickému Nemecku a ZSSR ktoré spísalo z Nemeckom tajnú dohodu. Hitler mal plán "bleskovej vojny"Tá mala trvať najviac mesiac ale nebolo to tak. Francúzske a Anglické početné jednotky stáli pasívne u takmer nekrytých nemeckých hraníc a vyčkávali.Toto obdobie bolo nazývané tiež aj ako „divná vojna“. Koncom novembra začala „fínsko-sovietská“vojna. Aj napriek veľkej prevahe sovietskych vojsk sa vojna pretiahla až do 12.3. 1940, kedy bolo Fínsko prinútené kapitulovať. Červená armáda však utrpela ťažké straty ktoré boli väčšie ako na Fínskej strane.V apríle 1940 ZSSR obsadilo Švédsko a do augusta 1940 ZSSR pripoji Bezarabiu.
Keď ZSSR bojovalo Nemecko malo viac kľudu a pripravovalo sa. Ako prvé bolo v apríli prepadnuté Dánsko a Nórsko. Tieto štáty mali významnú strategickú polohu, pretože Dánsko kontrolovalo prielivy z Baltského mora do Atlantického oceána. V prípade že by ostalo v rukách spojencov, mohli byť vážne ohrozené dodávky železnej rudy zo Švédska. Nemci tu naopak vybudovali významné letisko pre prieskumné a bombardovacie lietadlá. Hitler postupoval po Európe veľmi rýcho. 9.4.1940 Nemecko obsadilo Dánsko. O mesiac nato 10.5.1940 Nemecko zaútočilo na Benelux a postupne si podmaňovalo všetky okolité štáty. Hlavnou nemeckou stratégiou bol mohutný útok tankovými oddielmi na Belgicko a Holandsko, pri ktorej obišli Maginotovú líniu chrániacu Francúzsko pred útokom z východu.
Po pár dňoch muselo Holandsko kapitulovať. Ďalší odboj kládli už iba zbytky Belgických a Francúzskych vojsk ale aj tie boli rýchle zatláčané k pobrežiu a nakoniec ustúpili až k prístavu Dunkerque. Belkicko bolo nútene kapitulovať. 28. mája 1940 sa spojenci rozhodli evakuovať zbytky svojich vojsk. Podarilo sa im zachrániť asi 340 tisíc vojakov, avšak ich výzbroj ostala na pevnine. Veľké straty utrpeli taktiež lode, ktoré evakuáciu zaisťovali. Po uspešnej prvej fáze bola zahájená druhá fáza - ťaženie na francúzsko. Nemecké tanky rýchlo prerazili líniu a pri rieke Somme postupovali do Franzúzska. V roku 1940 14. 7 vypovedalo Francúzsku a Veľkej británi´vojnu Taliansko. Taliansko na čele s Benitom Mussolinim útočilo z južného frontu ale útok bol neúspešný. Medzitým postupovala nemecká armáda postupovala hlbšie do vnútrozemia a 14. júla 1940 obsadili bez boja Paríž. 20.júla 1940 požiadalo Francúzsko o uzavretie prímeria. Po kapitulácií Francúzska sa obávala Veľká Británia aby sa Nemci nezmocnili Francúzskych lodí. Preto sa 3. júla 1940 začala operácia „Catapult“. Briti sa zmocnili francúzskych lodí kotviacich v prístavoch bez boja, iba v Mers el-Kebiru bola potopená časť flotily paľbou z britských lodí, pretože veliteľ odmietol lode odzbrojiť. V priebehu týchto udalostí Nemci zahájili prípravu na inváziu do Anglicka. Súčasťou týchto rozsiahlych príprav bolo tiež vyradenie britského letectva z nadchádzajúcich bojov. Rozpútala sa tak letecká bitka o Britániu v ktorej bojovalo aj asi 5 letiek pod Československými farbami. Bitka ktorá trvala až do leta 1941 kde vyhrali Anglické letky lebo Hitler a vedca Luftwaffe Herman Goring zle zhodnotili situáciu a nekládli taký veľký nápor a to sa im vypomstilo. Nemecko začalo s prípravou prekvapivého útoku na Sovietský zväz, ktorý sa mal uskutočniť na jar roku 1941. V 28. októbra 1940 vyhlásilo Taliansko aj napriek nesúhlasu Nemecka vojnu Grécku. Útok o sile ôsmich divízií bol vedený z Albánska, kontrolovaného Talianskom. Útok sa však rýchlo zastavil a grécka armáda prešla do protiútoku a postupne zatlačila talianske vojská späť do Albánska. Navyše sa v Grécku vylodili britské sily. Tým by sa nebezbečne odkryl nemecký bok a preto sa Hitler rozhodol, že nemecké vojská zasiahnu do bojov na Balkáne. Avšak až 6. apríla 1941 zahájili nemecké, talianske, maďarské, bulharské a rumunské vojská spoločnú operáciu v Grécku a zaútočili na Juhosláviu. V priebehu 14 dní Juhoslávia aj Grécko kapitulovali. Na záver balkánskeho ťaženia obsadili nemecké vojská grécke ostrovy a uskutočnili výsadok na Krétu, ktorá sa dostala pod ich moc do konca mája a tým sa skončili pozemné operácie v Európe pred napadnutím ZSSR. Prepadnutie Sovietskeho zväzu - operácia „Barbarossa“ Nemeckom ktoré porušilo dohodu podpísanú pred začatím vojny. Vstup ZSSR do vojny proti Nemecku zásadne zmenil pomer síl, ktoré sa do tej doby vyvíjali v prospech nacistov.
„Barbarossa“ mala nikoľko častí, útok prebiehal v troch hlavných smeroch -Leningrad, Moskva, Kyjev. Nemci používali rýchle tankové zväzky k obkľučovaniu veľkých skupín vojsk ZSSR. Týmto spôsobom postupovali rýchlo a sovietske vojsko utrpelo veľké straty. V septembri 1941 odrezala nemecká armáda prístupy k Leningradu, čím začala 900 dní trvajúca „blokáda Leningradu“. Na južnom úseku frontu sa už v polovici septembra dostali Nemci ku Kyjevu a do konca roka 1941 postúpili až k Rostovu. Rusko celý čas bránil Generál Žukov a ešte mnohý inýako napr. aj Rokosovskij. V smere na Moskvu prebiehalo všetko podľa plánu až do augusta, kedy bol na príkaz Hitlera útok pozastavaný a časť vojsk odklonená na juh.Bola to chyba a to sa ukázalo ako rozhodujúce, pretože nemecké vojská neboli schopné Moskvu do príchodu zimy dobyť. Nakoniec sa nemecká ofenzíva úplne zastavila a sovietske vojská prešli do protiútoku, ktorému Nemci odolávali len s obrovskými problémami. Takáto situácia trvala až do jari 1942, kedy Nemci zahájili ďaľšiu ofenzívu. Potom, ako sa Nemcom na východnej fronte, na jar 1942, podarilo stabilizovať front, bol pripravený útočný plán na celý rok. Plán mal dve základné časti : ako prvé budú vytvorené mohutné kliešte, ktoré obkľúčia hlavé sily Sovietov medzi Doncom a Donom a zničia ich, v druhej fáze bude uskutočnený útok na Kaukaz a bude dobitá kaukazská ropná oblasť. Nepodarilo sa však zovrieť sovietske vojsko, pretože po prvýkrát od začiatku vojny, organizovane ustúpilo. Nemcom sa teda nepoderilo nepriateľa zlikvidovať, ale tlačili ho pred sebou a to smerom ku Kaukazu a smerom k Volge. Nakoniec front postúpil pred najväčšie mesto v oblasti - Stalingrad.